Voltíž je akrobatické a gymnastické cvičenie prevedené na cválajúcom koni. Kôň je vedený lonžérom a pohybuje sa na 12-14 metrovom kruhu. Voltíž sa cvičí v cvale. Deti ktoré začínajú a cvičenci pre ktorých je voltíž iba zábavou trénujú v kroku. Voltížne jazdenie je súťažná disciplína, ktorá umožňuje voltižérom v harmónii s koňom sa prejaviť aj cez gymnastické a umelecké pohyby.
Voltíž pomáha naučiť sa udržiavať rovnováhu a súhru s pohybom koňa, tak ako aj všeobecnú športovú zdatnosť. Keď chcete cvičiť voltíž nepotrebujete vedieť jazdiť, ale voltíž vám môže veľmi pomôcť zdokonaliť vaše jazdecké schopnosti. Cvičenie pozostáva z rôznych cvikov, ktoré sú vzájomne prepojené a tvoria jeden celok – povinnú alebo voľnú zostavu.
Všetci voltižéri majú možnosť sa starať o koňa bez toho, aby náklady na koňa znášali sami. Mesačné príspevky platia do voltížneho klubu a náklady na tréning a starostlivosť o koňa sú rozdelené medzi celú skupinu. Byť súčasťou voltížnej skupiny znamená aj veľkú zábavu. Cvičí sa na hudbu v skupinách, ale je tu taktiež možnosť prejaviť sa individuálne alebo v dvojiciach.
Voltíž v sebe ideálnym spôsobom spája záujem detí a mládeže o kone so všestrannou pohybovou výchovou. Pozornosť sa pritom venuje mnohým telesným schopnostiam ako je koordinácia, rovnováha, pohyblivosť, švihová a podporná sila. Nie je to však iba šport na koni. Je to aj denné zaobchádzanie s koňom a povinnosti a úlohy, ktoré súvisia so starostlivosťou o koňa. Kôň predsa nie je neživé cvičiace náradie, ktoré sa po docvičení odloží do náraďovne. Oveľa viac je neodlučiteľným partnerom voltižéra a má svoje potreby a nároky.

História voltíže
Voltíž patrí k najstarším druhom športu. Korene voltížneho jazdenia siahajú až do rímskych čias, keď program každoročných starorímskych hier pozostával zo záprahov, dostihov a z akrobatického cvičenia na cválajúcom koni. Voltíž bola popri záprahoch, zápasníctve, streľbe z luku, hode oštepom a boxovaní súčasťou výcvikového programu mladých Rímanov v sociálne vyšších vrstvách.
V stredoveku predvádzali rytieri náskoky a cvičenie na koni v plnej výstroji. V období renesancie bola voltíž na rytierskych akadémiách súčasťou vojenského výcviku a slúžila na zdokonalenie obratnosti a zručnosti mladých šľachticov. V tomto čase bol zavedený aj názov voltíž, ktorý vznikol z francúzskeho slova „La Voltige“, čo znamená cvičenie na koni. K tomu sa autor v knihe „História športu“ vyjadril: „A tak sa z voltíže, ktorá slúžila najskôr ako predpríprava na jazdenie, vyvinula samostatná športová disciplína, ktorá v sebe spája obratnosť, zručnosť a eleganciu pohybu.“
V roku 1920 bola voltíž zahrnutá do programu Olympijských hier v Antverpách, v Belgicku, pod názvom “Krasojazdectvo”. Súťažilo sa v kategórii jednotlivcov a skupín.
Moderná voltíž, vznikla až koncom 40. rokov a slúžila zo začiatku hlavne ako predpríprava pre jazdu v sedle.
V roku 1958 vyšli prvé predbežné pravidlá voltíže. V roku 1963 sa vo Wiesbadene konali prvé Majstrovstvá Nemecka ale iba v kategórii skupín, zatiaľ čo prvé Majstrovstvá Nemecka v kategórii jednotlivcov boli až v roku 1986 v Mannheime. V roku 1983 vznikli prvé medzinárodné pravidlá Svetovej jazdeckej federácie FEI. Bol to ukážkový šport na Olympijských hrách v Los Angeles, USA v roku 1984. V nasledujúcom roku sa v meste Ebreichsdorf neďaleko Viedne konali prvé Majstrovstvá Európy a hneď potom sa v roku 1986 v Bulle vo Švajčiarsku uskutočnili prvé Majstrovstvá sveta. Prvé svetové jazdecké hry (Majstrovstvá sveta 7 jazdeckých disciplín) sa konali v roku 1990 v Stockholme, 1994 v Haagu, v roku 1998 v Ríme, v roku 2002 v Jereze de la Frontera, v roku 2006 v Aachene a v roku 2010 v Kentucky, v roku 2014 v Normandii a posledné 2018 v Tryone (USA).